Tento rozhovor s Patrikom Kuvikom som robila pred piatimi rokmi do Slovenského Rybára, ale budem rada, keď si ho sem uložím. Fotky si už nepamätám, ktoré tam boli, ale niečo vyberiem.
Na úvod nám prezraď niečo o sebe.
Volám sa Martina Lichá a som celý srdcom aj dušou rybárka. Možno sme sa už spolu stretli na rybách, na pretekoch, na rybárskej výstave v Trenčíne, alebo v mojom prívlačovom raji v
predajni RYBÁRSKE POTREBY TORNADO v Banskej Bystrici.
Rybári určite poznáte ten pocit, keď je pred sezónou a vám sa už nedá ani spávať a neviete čo vám, tak strašne chýba, úplne ste nesvoji... Ten pocit vzrušenia, keď vstanete aj o hodinu skôr, aby ste boli pri vode čo najskôr a mohli konečne nahodiť.
Rybolov je diagnóza, ktorú pochopí len rybár.
Ako si sa dostala k rybačke?
Rybolov ma zaujímal od mala, ako aj veľa iných športov, ktoré sa radia prevažne medzi
„mužské“. Nepochádzam z rybárskej rodiny, takže moje začiatky boli „pytliackeho“ charakteru.
Chytanie rýb do rúk, vedierka, na halúzku a tak podobne. Oficiálne chytám ryby asi od
pätnástich rokov. Priviedli ma k rybačke spolužiaci z gymnázia, s ktorými sme si chodili sadnúť na hronské rameno Plavno v Banskej Bystrici. Mňa, ale ako iné baby nebavilo len sedieť pri vode. Hneď som si privlastnila jednu udicu a začala chytať ryby. Ako sa hovorí, prialo mi šťastie začiatočníka a ako tvrdím „ryby vedia, že na brehu je žena“.
Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila? Čo je na nej pre teba také fascinujúce? Čo pre teba znamená rybačka?
Pre každého kto chytá ryby je to určite záber a následné zdolávanie. Ten adrenalín, ktorý sa
vleje do žíl rybára, keď zapípa signalizátor, zarapká brzda, ponorí sa plaváčik, zmizne z hladiny muška, dostanete „kopanec“ do špičky prútu, alebo len vidíte ako dravec prenasleduje vašu nástrahu a zastaví sa vám dych. Rybačka je zároveň miesto, kde si vyčistím hlavu od všetkých problémov a starostí. Vyčistenie si mysle. Pobyt v prírode na čerstvom vzduchu.
Rybolov je diagnóza a životný štýl.
Pamätáš si ešte na to na ktorom revíry si začínala a akú rybu si chytila?
Moja prvá rybka bol pstruh chytený do rúk a asi kaprík chytený o pár rokov neskôr pomocou
prútu. (HR Plavno)
Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Môj najobľúbenejší revír je ten, ktorý mám sama pre seba. Kde si môžem užívať kľud, krásu
prírody a ticho. Veľmi rada objavujem nové, neprebádané časti riek, kde musím uvažovať ako
chytať, pozorovať vodu a voliť správnu nástrahu a techniku vedenia, aby som dospela k
vytúženému úspechu.
Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Chytám ryby asi 20 rokov, takže tých zážitkov je naozaj veľa. Jeden z tých vtipných, keď som
len začínala s rybačkou bol môj prvý úlovok úhora. Klasicky som chytala na ťažko a na háčik
som nastražila červíky. Rybky veľmi nežrali. Až po tme prišiel záber, aj to len také poťahovanie policajta. Sekla som. Na prúte som cítila odpor, ale len nejakej ľahšej rybky. Počas zdolávania som zachytila. Skúšala som odtrhnúť. Ryba povolila, ale už nekládla žiaden odpor, preto som sa ju rozhodla vypnúť vo vode. Pridvihla som ju na silóne. Zrazu sa mi niečo brutálne slizké začalo ovíjať okolo ruky. Hrozne som sa zľakla. Naozaj som to nečakala. Obehla som polku rybníku s krikom: „Vypnite to. Fúúúúj. Dajte to dole.!“
Samozrejme hviezdne zážitky, keď vám ide karta a jednoducho si veríte, tak, že chytíte ryby, aj ktoré tam nie sú. Takto som raz vychytala bolene, ktorých som za necelú polhodinku chytila 6, alebo som z jedného miesta vytiahla skoro všetky mreny, ktoré som videla.
Prvá hlavátka, prvý sumec, prvý krásny potočák, prvý lipeň.
Keď vám idú, tak ostrieže, že si musíte dať pauzu, aby ste si oddýchli od zdolávania.
Zlomové okamihy, keď si tvoji parťáci pri vode robia osobáky a ty si jediná, ktorá nemá žiaden kontakt s rybou, ale nevzdáš sa a bojuješ ďalej.
Keď rozhoduje jeden krok o tom či vás vezme voda, alebo sa dostanete na breh. V Banskej
Bystrici sa hovorí, že keď si sa nekúpal v Hrone pri brodení, ako keby si nikdy ani ryby nechytal.
Ale najväčší a najsilnejší zážitok som mala v Mongolsku. Na jeden deň sa toho stalo veľmi veľa.
Prvýkrát som išla na rafte, pričom to bola dosť adrenalínová jazda. Ja som neveslovala, ale
každú chvíľu do toho chlapci dávali všetko, aby nás neprevrátilo na kameni. Celkom som bola rada, keď som sa ocitla na brehu. Užívala som si prírodu a chytala ryby. Následne sme museli prejsť na druhú stranu rieky. Tam niekde sme boli dohodnutí na vyzdvihnutí Mongolmi na koňoch, aby sme sa stihli vrátiť do tmy. Chlapci museli dávať bomby, aby sme prekonali silu rieky. Srdce mi bilo, ako bláznivé, keďže som nijako nevedela ovplyvniť situáciu. Konečne sme sa dostali do zátoky. Hneď ako som cítila breh som chcela vyskočiť z raftu. Takže prvá som bola z neho von a chcela som ho pridržať chlapcom, kým vyskáču. Čo sa mi však nepodarilo. Raft ma zobral pod vodu – záchranná vesta mi zdvihla nohy a hlava mi skončila pod vodou. Všetko sa stalo veľmi rýchlo a naozaj ma len sekundy delili od toho, aby som navždy skončila v hlavnom toku do stratena. Vyskočil za mnou, ale Majo Maslaňák a zachránil mi život. Mala som síce mokrú hlavu a trochu hruď a ruky, ale zalialo ma teplo a musela som sa veľmi silno smiať.
Po chvíľke nás našli aj Mongoli a adrenalínový deň mal ďalšie pokračovanie. Jazda na koni v
broďákoch. Myslela som si, že všetky kone budú len malé, ale samozrejme ja som dostala
normálneho – vysokého koňa bez návodu a choď. Jediné čo povedali nedovoľ mu žrať, ani piť, drž ho na krátko, udržuj ho od ostatných koní, lebo sa zvyknú hrýzť a potom sa splašia. Jazda na koni v tomto teréne nič príjemné. Na môjho koníka zazerali, ako keby ho už videli v
klobáskach, lebo poslušnosťou nevynikal. Ani neviem koľkokrát ho šmyklo do podrepu, keď sme išli po klzkých skalách cez priesmyky. Stále sa tlačil dopredu a nechcel čakať na ostatných. Jednoducho miláčik. Pritom ako som mu nedovolila žrať sa mi trošku postavil na zadné. Ale absolútny vrchol bol, keď na poslednej rovinke ho buchol Majo po zadku a môj koník sa rozbehol ako bláznivý. Našťastie sa mi ho podarilo po čase zastaviť a nespadla som. Ešte mi chalani zabili, že budeme musieť prebrodiť rieku na koňoch. To som už mala slzičku na krajíčku, že to radšej preplávam. Tak to bol malý útržok zo spomienok na Mongolsko, ktoré človeka donúti myslieť úplne inač. Neexistuje čas, neexistujú povinnosti, stres, myseľ je úplne čistá. Máš len vôľu, silu a chuť žiť.
V rybárskom obchode si začínala v období keď ešte bolo nielen veľmi málo rybárok, ale ešte menej predavačiek v rybárskych obchodoch. Ako reagovali zákazníci, nechali si aj poradiť?
Do rybárskeho obchodu som bola hodená ešte ako mladé blonďavé dievčatko. Zvykla som
brigádovať už počas strednej školy. Samozrejme to bolo veľmi ťažké a ešte aj teraz niekedy sa s tým stretávam. Veľa chlapov mi dokonca ani neodzdravilo, nechcelo sa so mnou rozprávať, alebo ma chytali za slovíčka a skúšali ma, aby ma na niečom nachytali. Ak so mnou už začali komunikovať, tak to už bolo v pohode a veľa z nich bolo milo prekvapených až zaskočených by som povedala. Mám skúsenosť, že pri tých najlepších rybároch sa človek cíti najkomfortnejšie. Títo ľudia sú veľmi skromní, dá sa s nimi rozprávať a dávajú pocit rovnocennosti.
V súčastnosti veľa rybárov dá na moju radu, pretože sa nesnažím vybrať to čo mi prinesie
najväčší zisk, ale to čo prinesie najväčší osoh zákazníkovi. Nemám väčšiu radosť, ako keď sedí vec zákazníkovi čo spolu vyberieme. Či už je to udica, nástraha, vedenie, alebo stratégia,..
Čo si robila predtým než si začala pracovať v rybárskom obchode?
Nikdy som nevedela len, tak sedieť na zadku. Teda som brigádovala všade, kde sa dalo: v
rôznych obchodoch, skladoch, ako čašníčka a potom v rybárstve. Vždy som si vravela, že keď
budem „veľká“ bude obchod môj a tak som sa k nemu aj správala. Pred štátnicami na vysokej
škole prišiel za mnou majiteľ rybárstva, kde som brigádovala, či ho chcem kúpiť? Nebolo to
ťažké rozhodnutie či, ale ako. A tak bojujem v tomto chlapskom svete už 10 rokov.
Ulovil Rado (manžel pozn. redakcie) teba, alebo ty jeho?
Akú použil nástrahu?
Ja tvrdím, že Rado je môj najväčší úlovok, keďže je v znamení ryby. Ale samozrejme chlap je
chlap. Nebola dôležitá len nástraha, ale aj lanko, ktoré sa nám ešte nepretrhlo.
Keďže máte rybársky obchod a tvoje hobby sa stalo aj tvojim zamestnaním, takže
predpokladám, že sa ti splnil sen. Či? - toto už je v podstate zodpovedané predtým..
Alebo máš ešte nejaký nesplnený rybársky sen?
Nesplnený rybársky sen je každý zaujímavý rybársky trip, ale naozaj by som chcela ešte chytiť GT a tarpona.
Máš čas aj na nejaké iné záľuby, alebo rybačka vypĺňa kompletne tvoj pracovný a aj
voľný čas?
Samozrejme, že mám aj iné záľuby bez nich by bol život len jednofarebný. Nenechávam si ujsť žiadne športové výkony slovenských športovcov a ich úspechy silno prežívam. Zaujímam sa o viacero športov ako je napr. tenis, hokej, americký futbal, F1,... Rada kreslím, pečiem koláčiky, plávam, trávim čas s rodinou, alebo sa zabávam s kamarátkami.
Silne naplňujúcou záľubou je aj výchova mladých rybárov a rybárok a organizovanie pretekov pre deti. Väčšinou mám silnejšie pocity z ich úspechov ako s tých svojich a tá radosť, keď chytia rybu je na nezaplatenie.
Zmenilo ťa nejako toto hobby, prípadne dalo ti niečo toto hobby?
Toto hobby ma zocelilo. Výrazne mi dodalo silu a odolnosť či už psychickú, alebo fyzickú.
Pokiaľ dobre viem, tak najradšej chytáš na prívlač. Prečo si sa rozhodla pre prívlač?
Zlákali ťa tie krásne trblietajúce sa blinkre?
Každá rybolovná technika má svoje čaro a minimálne raz do roka prevetrám aj iné náčinie, ale máš pravdu najradšej chytám na prívlač – je to moja srdcová záležitosť. Nezaberá toľko času, ako napr. kaprárina a keď náhodou nechcú rybky žrať, človek sa zahrá aspoň s nástrahou.
Skúšam rôzne druhy ťahania a chlapci sa mi smejú, že sa aj prihováram rybkám (ja si to
neuvedomujem).
Keď už sme pri blinkroch, predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc.
Samozrejme, že nástrah mám oveľa viac ako šperkov, ale zvyknem raz do roka hodiť nejaké
výradové krabičky deťom v rybárskom krúžku a tie to rozoberú za pár sekúnd.
Máš nejakú obľúbenú nástrahu, ak áno, prečo?
Obľúbených nástrah mám viacero a viem, že ma nesklamú aj keď rybky nechcú žrať. Medzi
moje topky patrí aromatizovaná gumená nástraha Daiwa D ́Fin, ktorá zaručene chytí ostrieže, zubáče, šťuky a už som na ňu chytila aj parádne potočáky.
Berkley Nightcrawler 15 cm je istota pri love veľkých pstruhov na prechytanej vode.
Woblery používam veľmi často a preto je náročné vybrať len jeden model, ale takto som to
dokázala okresať pre vás: Illex Chubby Pencil (pstruh, ostriež, boleň, šťučka), Illex Chubby 38 a Daiwa Rolling Crank (jalec, mrena), Illex Riser Bait 7 cm (boleň), Illex Chubby Diving (jalec,
mrena, sumec, ostriež, zubáč), Illex Tiny Fry, Illex Tricoroll, Illex Squad Minnow a Daiwa Double Clutch 60 (pstruhy), Daiwa Double Clutch 75 a 95 (zubáče, keď lovia pri brehu), 3stan wobleríky na rieke tiež vedia prekvapiť, do silného prúdu sa hodí, keď máte po ruke Duo Ryuki Spearhead, alebo Daiwu Wise Minnow.
Zaujímavá nástraha je aj Illex Deracoup – prekvapí vás pri love ostriežov, zubáčov či šťúk a to
nie len z člna, ale aj z brehu.
Plandavky najradšej používam od značky Daiwa, Illex, Rapture, ale úplná topka bol pilkrík od
Vlada Sloviaka.
Rotačky nepoužívam, tak často ale, keď tak od Vlada Sloviaka, alebo Jožka Foltýna, prípadne
Mepps.
Sprevádza ťa na rybačke manžel, alebo chodíš radšej sama?
Na ryby chodím s manželom, alebo s kamarátmi/kamarátkami. Ale najradšej som pri vode vo vlastnej bubline. Parťák pri vode je na fotku, spoločný obed a taká rezerva pri brodení, alebo na člne.
Obidvaja sa venujete tomuto krásnemu koníčku. Smerovala aj vaša svadobná cesta
niekam na ryby?
Svadobnú cestu sme mali naplánovanú skôr ako termín svadby. Bolo to už spomínané
Mongolsko. Jedinečné dobrodružstvo na jedinečnom mieste a s jedinečným človekom.
Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Ani nie. Nechápem ako sú niektoré baby také krásne na fotkách. Ja keď sa už dostanem k vode som rada, že som tam a vláčím až do záverečnej. Či fúka, prší, praží slnko, alebo sneží mňa od vody nedostanete.
Chodíš na ryby aj v zlom počasí keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Voľno si musím plánovať dopredu, takže je jedno aké je počasie – jediné čo ma zastaví sú
blesky, keď sú už veľmi blízko (odrátavam si). Dokonca veľa mojich kamarátov tvrdí, že môj čas je, keď prší.
Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Veľa žien v mojom okolí som dokázala ovplyvniť a naučiť chytať ryby. Lebo žena, žene dokáže lepšie vysvetliť ako chytať. Otázne je len či tá žena to má v sebe a baví ju to aj bez pozornosti chlapa, pre ktorého začala s rybolovom.
Máš nejaký rybársky vzor, prípadne osobnosť z rybárskeho sveta s kým by si sa chcela osobne stretnúť, prípadne ísť na ryby?
Stretla, alebo som bola na rybách asi s každým kto pre mňa bol rybársky vzor – teraz tí ľudia, ktorých som obdivovala ako malá žabka sú moji kamaráti.
Ako na teba ako na rybárku reagujú muži?
Väčšinou otázkou: „Ako chlapci? Berú?“ Som taká zamaskovaná, že si ani nevšimnú, že som
žena.
Viem, že ste s Radom veľkí fanúšikovia hokejového klubu Banskej Bystrice. Čo je väčší adrenalín, ísť na hokej, alebo na ryby?
Fanúšikovia sme veľkí a ja ešte o niečo väčšia. Keď nikto nechcel ísť so mnou na finále
rozhodujúci 7 zápas do Trenčína, išla som aj sama autobusom s fanúšikmi. Jeden by povedal
bláznivá. Rozdiel medzi hokejom a rybami? Na hokeji sa vykričím zo všetkých problémov a
stresov a na rybách sa uvoľním práve tým pokojom a tichom. Čiže úplne protikladné činnosti,
preto asi aj veľa hokejistov chytá ryby a tak sa dobre uvoľnia po vypätí pri zápase.
Čo by si na záver odkázala našim čitateľom a hlavne čitateľkám?
Určite by som chcela odkázať čitateľom a čitateľkám, aby sme boli k sebe lepší, aby sme sa
podporovali a neviedli nejaké žabo myšie vojny, brali ohľad na seba a iných pri rybačke a radšej si pomohli. Verím, že svet bude lepší, keď každý prispeje tou svojou štipkou.
Keď pôjdete cez Banskú Bystricu budem rada, keď neobídete moju predajňu RYBÁRSKE
POTREBY TORNADO teším sa na vás.
